Krátke príbehy

Bol krásny jarný deň, stromy kvitli a vtáčiky si pospevovali svoju pieseň. Ona sa prechádzala mestom a chcela osloviť a byť oslovená. Obzrela sa za každým mužom, no ani jeden jej náklonnosť neopätoval. Vrazila do viacerých žien plecom, no tie sa vždy tvárili akoby sa nič neudialo. Jednoducho, prihovorila sa každému kvetu , ale ani jeden ju nepoctil svojou vôňou. A tak tancovala po svete a ďalej hľadala. Nastalo poludnie a jarné slnko sa náhle zmenilo na letné. Ľudia okolo odkladali ľahké kabáty a svetre a ona v dobrej vôli chcela staršej pani pomôcť pri krkolomnom vyzliekaní  s nákupom. Ako sa ale približovala, starenka vycítila jej prítomnosť i pohľad a rýchlym krokom prešla cez cestu. Naozaj snáď nie je na tomto svete nikto kto by jej dovolil sa prihovoriť? Deň plynul a ona sa stávala čoraz zúfalejšou. Slnko už zapadalo a obloha sa sfarbila na červeno, keď začula tú jemnú melódiu, ktorá jej pošteklila srdce. Započúvala sa a nasledovala ju. Prišla až k otvorenému oknu rodinného domu zahalenému bielou záclonou, keďže sa za ním v kúpeľni rozliehal šum padajúcej vody.
Mladá slečna si pri sprchovaní pospevovala pieseň z niektorého súčasného filmu. Neodolala. Vstúpila cez otvorené okno do malej miestnosti. Dievča ju nezbadalo. Pomalým a tichým krokom sa približovala k sprchovému kútu oddelenému bielym závesom. Trocha ho po odtiahla a postavila sa priamo za ňu. Nemohla si ju nevšimnúť a predsa. Preto sa jej jemne dotkla ramena, no žieňa si ju stále nevšímalo. Toto ju už pobúrilo a v náhlom návale zúrivosti ju kopla do členka. Slečna prestala spievať. Zamyslela sa a pomaly sa obrátila, ale ona už dávno odišla rovnakou cestou akou prišla. Mladá žena otočila kohútik a voda prestala tiecť. Utrela sa a obliekla do bieleho pyžama s červenými bodkami. Následne sa zamkla v svojej izbe. Sadla si k stolu a vytiahla malý zošit, začala písať. V sprche ju totiž konečne napadlo pokračovanie jej príbehu.