Dvaja muži a šofér v limuzíne.
„Dúfam, že mi rozumieš, ide nám o tučný balík peňazí. Musel som si byť istý a nechcelo sa mi čakať kým sa vrátiš.“
„To je samozrejmé. Len nechápem celkom ako sa to mohlo stať, Romanovi som to viac krát prízvukoval.“
„Radšej to ani nechcem vedieť, možno sa rozhodol ináč.“
„O tom dosť pochybujem, nepoznáš ho tak ako ja. Nemáš sa čoho báť, všetko vybavím, Roman je spoľahlivý. Okrem toho mám na neho pár nepríjemných vecí, ak mi rozumieš.“
„Tak to som rád. Od začiatku som vedel, že biznis s tebou pôjde ako po masle.“
Auto zastalo blízko menšej farmy. Za ohradou sa pásli kone.
„Karol, sme tu.“
„Takže tu sa lúčime, sme dohodnutí, maj sa pekne.“
„Aj ty.“
Limuzína sa znova rozbehla po asfalte. Po nejakom čase sa dostala do malej dedinky, na ktorej bolo vidieť známky zničenia z nedávnej potopy. Vodič zaparkoval na malom parkovisku pred kultúrnym domom. Tam už čakal starosta. Muž vyšiel sebavedomo z auta, podal ruku široko usmievajúcemu sa fúzatému starostovi. Sako si nechal v aute a rukávy na košele si vykasal. Dvaja muži prechádzali dedinou a ľudia ich spoznali ako známeho starostu a ešte známejšieho politika. Keď štátnici dorazili k potoku a jeho okoliu, stála už pri nich celá dedina.
„Štát vám samozrejme pomôže, pán starosta. Nemajte strach, všetko sa na dobré obráti.“
Na druhý deň prišla do dediny cisterna s čistou vodou. Charita vyzbierala peniaze. A štát uzavrel obrovský kontrakt s firmou HBC na stavbu nových vlakových dráh.
Prišiel som ráno do pekárne, ako obvykle všade veľa ľudí. Rada stála takmer až po dvere. Už ma poznali a ja som poznal ich. A našťastie nie len ich, ale aj pekára. Využil som teda svoj očarujúci šarm a známosť a bezohľadne som sa predbehol.
„Nazdar.“
„Dobré ráno. Ako sa máme? To čo obvykle“
„Veď vieš. Áno vďaka. Maj sa.“
„Prajem pekný deň.“
Keď som sa otočil a chcel som odísť, započul som letmo správy z rádia. Vraj naša vláda zase uzavrela v minulom období nejaký nevýhodný obchod. Jednoducho niekto znova využil očarujúci šarm a známosti.
Komentáre