Krátke príbehy

„Vitaj žena“

„Nech ťa predkovia ochraňujú veľký a mocný šaman kmeňa Mohawkov“

„Čo ťa privádza sem ku mne?“

„Po radu od múdreho muža som prišla“

„Tak vrav“

„Môjmu synovi sa už dlho sníva ten istý sen. Všetko v tom sne je ako jeho zaužívaný deň. Ráno vstane za východu slnka, ako v bdení tak aj vo sne. Umyje si tvár v prameni, čo tiež má ráno vo zvyku a vydá sa po ceste do neďalekého tábora kmeňu Oneida, kam ide za bielou tvárou, ktorá učí myslieť ziskovo. Tam rovnako ako vo sne chodí každé ráno. Vráti sa poobede a môj muž zatiaľ prinesie mäso, ktoré ja pripravím. Syn ho zje spolu s nami, tak ako obvykle. Potom ide prosiť predkov o múdrosť až do západu slnka, tak ako nakázal náčelník a tak ako každý deň koná. Nakoniec pri ohni vyrezáva z dreva. To tiež robí každý večer. No potom je tu to, prečo som prišla. Niečo neobvyklé a strašné. Ako vyrezáva, zrazu si zareže nožom do srdca a mŕtvy padne. Tým jeho sen končí. Je to zlé znamenie, preveľký šaman?“

„A ako sa tvoj syn cíti po prebudení. Cíti prítomnosť zlého ducha?“

„Nie, vyžaruje z neho pokoj“

„Býva posadnutý duchom smútku? “

„Aj to mi robí starosti, veľmi často“

„A ktoré povolanie mu vybral duch práce zjavený cez jedného zo starších?“

„Má byť obchodníkom“

„A chce ním byť?“

„Nie. On by radšej byvolov zabíjal a kone chytal, ale kto sa môže postaviť duchom?“

„To nebol duch práce, čo mu vybral povolanie, ale duch skazy. Povedz synovi, nech ide za svojím cieľom, nech žije život, taký aký on chce. A žena nezabudni, nestoj synovi v ceste lebo ruka čo mu vrazí do srdca nôž môže byť aj tvoja. Teraz choď“